Pred 120 rokmi sa narodil V. D. Sica, priekopník filmového neorealizmu
07.07.2022
Celý región
Sora/Bratislava
7. júla (TASR) - Filmový režisér a herec Vittorio De Sica patril k
spoluzakladateľom talianskeho filmového neorealizmu. Spolu s režisérmi
ako Federico Fellini či Michelangelo Antonioni vytváral novú vlnu
talianskej kinematografie. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Deti
ulice, Zlodeji bicyklov, Umberto D. alebo Vrchárka. Od jeho narodenia
uplynie vo štvrtok 7. júla 120 rokov.
Vittorio De Sica sa narodil 7. júla 1902 (niektoré zdroje uvádzajú ako
rok narodenia aj 1901) v mestečku Sora. Neskôr sa rodina presťahovala do
Neapola, kde budúci režisér pracoval ako úradník. Oveľa viac ho však
priťahovalo herectvo, ktorému sa začal naplno venovať od polovice 20.
rokov minulého storočia.
Zakrátko sa stal obľúbeným hercom a stvárnil desiatky úloh. Po boku Giny
Lollobrigidy napríklad stelesnil dobráckeho strážmajstra v
romanticko-komediálnej sérii filmov Pane, amore e fantasia (Chlieb,
láska a fantázia, 1953) a Pane, amore e gelosia (Chlieb, láska a
žiarlivosť, 1954). Titulnú úlohu bezcharakterného generála presvedčivo
stvárnil zasa vo vojnovej dráme Il Generale della Rovere (1959).
Ako režisér debutoval komédiami, ku ktorým sa postupne pridali filmy s
vážnejšou tematikou. Podobu jeho filmov výrazne ovplyvnilo stretnutie s
talianskym scenáristom Cesarem Zavattinim. Významným výsledkom ich
spolupráce sa stala neorealistická dráma I Bambini ci guardano (Deti sa
na nás dívajú, 1944) zobrazujúca smutný príbeh malého chlapca trpiaceho
zlým vzťahom jeho rodičov.
Zložitej téme vzťahov dospelých a detí sa tvorcovia venovali aj v ďalšej
mimoriadne úspešnej snímke s názvom Sciuscia (Deti ulice, 1946). Film o
deťoch zarábajúcich si na chleba čistením topánok americkým vojakom
zaradil Vittoria De Sicu medzi veľkých filmových tvorcov neorealizmu.
Nasledovali nemenej úspešné neorealistické snímky Ladri di biciclette
(Zlodeji bicyklov, 1948), Miracolo a Milano (Zázrak v Miláne, 1951) či
Umberto D. (1952).
Po niekoľkoročnej prestávke sa vrátil na scénu s adaptáciou románu
Alberta Moraviu La Ciociara (Vrchárka, 1960). Hlavné úlohy v známej
vojnovej dráme stvárnili Sophia Lorenová a Jean-Paul Belmondo, pričom
talianska diva Lorenová za svoj výkon získala Oscara.
Sophia Lorenová sa stala obľúbenkyňou Vittoria De Sicu a ďalšie titulné
úlohy jej zveril aj vo filmoch Ieri, oggi, domani (Včera, dnes a zajtra,
1963), Matrimonio all'italiana (Manželstvo po taliansky, 1964), či I
Girasoli (Slnečnica, 1970).
Za pozornosť z jeho filmografie stojí tiež oscarová dráma Il Giardino
dei Finzi-Contini (Záhrada Finzi-Continiovcov, 1970) o osude bohatej
židovskej rodiny v čase fašizmu. Jeho posledným režijným dielom bol film
Il Viaggio (Cesta, 1974), v ktorom Sophii Lorenovej sekundoval Richard
Burton.
Filmy Vittoria De Sicu ocenili dvoma Oscarmi, Veľkou cenou z filmového festivalu v Cannes alebo Zlatým medveďom z Berlinale.
Vittorio De Sica zomrel 13. novembra 1974 vo francúzskom meste Neuilly-sur-Seine vo veku 72 rokov.